Slovensko sa v Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) v roku 2022 prepadlo na 23. miesto spomedzi 28 členských krajín. K zlepšeniu situácie v oblasti výučby informatiky na školách neprispelo obdobie pandémie, počas ktorého sa aj napriek snahe vyučujúcich kvôli dištančnej výučbe znížila kvalita a dostupnosť vzdelávania. Ako je na tom vo výučbe informatiky Slovensko v porovnaní s inými krajinami ? Akým výzvam čelí vzdelávací systém a aké sú ciele EÚ v oblasti digitálnych zručností?
Podľa reportu Európskej komisie Informatics Education at school in Europe z roku 2022, Slovensko patrí medzi 13 vzdelávacích systémov v rámci EÚ, kde je informatika samostatným povinným predmetom počas celého nižšieho stredného vzdelávania. Vo väčšine z nich (Bulharsko, Grécko, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko, Bosna a Hercegovina, Lichtenštajnsko a Srbsko) je informatika tiež povinným predmetom už na základnej škole.
V Česku a na Slovensku školy sami rozhodujú o rozdelení odporúčaného minimálneho vyučovacieho času pre informatiku medzi ročníkmi. Na Slovensku je povinný vyučovací čas približne 75 hodín, ale môže byť aj viac, ak školy ponúkajú ďalšie predmety z oblasti informatiky.
Vo väčšine vzdelávacích systémov, kde je informatika stanovená ako samostatná disciplína v kurikule základnej školy, sú za jej výučbu zodpovední všeobecní, nie špecializovaní učitelia. Toto potvrdzuje všeobecný trend v Európe, že všeobecní učitelia majú zodpovednosť za poskytnutie celého alebo takmer celého kurikula v základnom vzdelávaní.
Efektívne porovnanie výkonnosti Slovenska s ostatnými 27 členskými štátmi EÚ v širokom spektre oblastí poskytuje Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI). V indexe DESI za rok 2018 Slovensko obsadilo 20. miesto spomedzi 28 členských štátov EÚ a v poslednom dostupnom meraní z roku 2022 sa prepadlo na 23. miesto. Slovensko patrí do skupiny krajín so slabými výsledkami – okrem Slovenska tam zaraďujeme Bulharsko, Cyprus, Grécko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Taliansko.
Pandémia po sebe zanechala stopy aj vo forme nedostatočnej výuky - napriek snahe vyučujúcich. Podľa prieskumu Rady mládeže Slovenska z roku 2022 s názvom Mladí a trh práce, realizovanom prostredníctvom fokusových skupín, dištančná výučba počas pandémie mala negatívny vplyv na jej kvalitu a samotnú dostupnosť. Takmer pätina respondentov (17 %), ktorí mali skúsenosť s dištančnou výučbou, sa vyjadrila, že ich technické vybavenie a prístup k internetu neboli postačujúce na dištančnú výučbu. Len 40 % respondentov súhlasilo s tvrdením, že pri dištančnej výučbe nadobudli porovnateľné vedomosti ako pri prezenčnej výučbe. Viac ako štvrtina respondentov (28 %) vyjadrila, že ich technické vybavenie a prístup k internetu mali negatívny dopad na ich študijné výsledky.
Z prieskumu agentúry Focus z roku 2021 vyplýva, že len 27 % základných škôl vyučovala informatiku počas pandémie v rovnakom počte hodín, ako pri prezenčnom vyučovaní. Informatika sa na 42 % škôl vyučovala dištančne a s menším počtom hodín, zatiaľ čo na 31 % škôl nebola informatika vyučovaná vôbec. Učitelia v miestach, kde sa informatika nevyučovala, ako hlavný dôvod uviedli, že informatika bola odstránená kvôli zníženiu hodinového fondu, keďže nie je považovaná za kľúčový predmet (68 %). Z celkového počtu opýtaných 18 % učiteľov považuje online vzdelávanie iných predmetov za dostatočné na rozvoj digitálnych kompetencií žiakov, čo označili ako primárny dôvod absence informatiky. Ďalších 14 % zdôraznilo problémy zo strany žiakov, ako sú nedostatočné technické prostriedky alebo nedostupnosť internetu, ako hlavný dôvod.
EÚ si stanovila ambiciózne digitálne ciele za účelom zlepšiť digitálne zručnosti aspoň 80% jednotlivcov vo veku 16-74 rokov a mať do roku 2030 dvadsať miliónov špecialistov na oblasť IKT. Správa “2023 Report on the State of the Digital Decade” z roku 2023 však odhaľuje, že bez významných zmien bude mať do roku 2030 základné digitálne zručnosti len 59% obyvateľstva a počet špecialistov na IKT by nemusel prekročiť dvanásť miliónov. Máme čo doháňať...