Digitálna budúcnosť je tu. Je na ňu Slovensko pripravené?

Digitálna transformácia nie je iba o rýchlejších počítačoch a lepšom internete. Ide o celkovú zmenu v spôsobe, akým čítame, učíme sa, pracujeme a komunikujeme.

Podľa najnovšej Správy o mládeži 2024 - strategického dokumentu vlády publikovaného Ministerstvom školstva v novembri minulého roka, sa Slovensko snaží udržať krok s digitálnou revolúciou. Vzdelávanie sa digitalizuje, mladí si zvykajú na hybridné učenie, firmy hľadajú nových IT špecialistov a Európska únia tlačí na zlepšenie digitálnych zručností. Napriek tomu však ostáva mnoho výziev, ktoré musíme prekonať. Kde sa teda nachádzame na digitálnej mape sveta?

Vzdelávanie: Vieme mladých pripraviť na digitálny svet?

Digitálna transformácia sa dotkla najviac vzdelávania. Pandémia COVID-19 ukázala, aká veľká časť výuky sa dá presunúť online, ale aj to, že nie všetci žiaci majú rovnaký prístup k technológiám. Podľa prieskumov sa takmer 18,5 % žiakov na Slovensku nemohlo zapojiť do online vzdelávania kvôli obmedzenému prístupu k internetu alebo chýbajúcemu technickému vybaveniu.

Napriek tomu Slovensko patrí medzi 13 európskych krajín, kde sa informatika vyučuje ako samostatný povinný predmet na druhom stupni ZŠ. To je pozitívna správa, ale realita je komplikovanejšia. Počas dištančnej výuky sa informatika na 31 % škôl nevyučovala vôbec.

Podľa analýz trhu práce patria medzi kľúčové digitálne zručnosti:

• Základná IT gramotnosť – práca s počítačom, e-mailom, internetom.

• Kybernetická bezpečnosť – rozpoznanie podvodných e-mailov, ochrana osobných údajov, bezpečné heslá.

• Práca s kancelárskymi nástrojmi – Excel, Word, PowerPoint sú stále veľmi dôležité, no študenti v nich majú veľké medzery.

• Programovanie a dátová analýza – hoci nie každý musí byť programátor, základná znalosť logiky programovania je veľkou výhodou.

• Mediálna gramotnosť – schopnosť rozlišovať pravdivé informácie od dezinformácií.

Školy by mali integrovať digitálne zručnosti do bežných predmetov a podporovať používanie interaktívnych online nástrojov.

Digitálna priepasť: Kto ostáva pozadu?

Digitálna transformácia neprináša príležitosti pre všetkých rovnako. Deti zo sociálne znevýhodnených rodín alebo z menej rozvinutých regiónov majú obmedzený prístup k technológiám, čo ich automaticky znevýhodňuje v porovnaní s rovesníkmi.

Projekt Digitálny žiak však pomohol viac ako 152-tisícom žiakov získať príspevok na notebook alebo tablet, čo im uľahčilo prístup k vzdelaniu. Napriek tomu ostáva na Slovensku takmer 8 % digitálne odlúčených detí vo veku 6 - 16 rokov, čo je pod európskym priemerom, ale stále alarmujúce číslo. Digitálne odlúčenie označuje situáciu, keď jednotlivci alebo skupiny nemajú prístup k digitálnym technológiám, internetu alebo digitálnym zručnostiam, čo ich obmedzuje v oblasti vzdelávania, zamestnania a sociálnej inklúzie.

IT sektor: Digitálne zručnosti sú kľúč k lepšiemu zamestnaniu

Sektor informačných technológií na Slovensku generuje 2- až 3-násobne vyšší HDP ako iné odvetvia. To znamená, že mladí, ktorí sa rozhodnú pre kariéru v IT, majú dobré šance na vysoké platy a stabilné zamestnanie.

Podľa posledných meraní sa Slovensko v indexe DESI prepadlo na 23. miesto zo všetkých 27 krajín EÚ. Index DESI (Digital Economy and Society Index) je európsky ukazovateľ, ktorý hodnotí úroveň digitálnej vyspelosti krajín EÚ na základe faktorov, ako sú konektivita, digitálne zručnosti, využívanie internetových služieb, integrácia digitálnych technológií do podnikania a rozvoj digitálnych verejných služieb.

To znamená, že máme slabú úroveň digitálnych zručností, nedostatočnú online infraštruktúru a málo odborníkov v IT. Slovensko zaostáva za priemerom EÚ, pokiaľ ide o počet IKT špecialistov, a existuje tu aj rodová nerovnováha – len 15 % odborníkov v IT sektore tvoria ženy, čo je pod priemerom EÚ (19 %). V niektorých krajinách, ako Rumunsko alebo Bulharsko, je to až 30 %.

Ako to rieši EÚ?

Európska komisia si stanovila cieľ, aby do roku 2030 malo aspoň 80 % Európanov digitálne zručnosti a aby sa počet IKT odborníkov zvýšil na 20 miliónov. Podľa aktuálnych trendov sa však zdá, že tieto ciele nebudú naplnené – očakáva sa, že len 59 % obyvateľov dosiahne digitálne zručnosti a počet IT špecialistov zostane na 12 miliónoch.

To znamená, že trh práce bude mať obrovský dopyt po IT odborníkoch. Pre mladých ľudí je to signál, že ak chcú mať dobrú kariéru, mali by sa učiť digitálnym zručnostiam už teraz.

Ako podporiť mládež v digitálnej transformácii?

Ak chceme, aby Slovensko uspelo v digitálnej dobe, potrebujeme:

- Viac dievčat v IT: Organizácie ako Žensky algoritmus či AjTyvIT už dnes robia skvelú prácu, ale štát by mohol zaviesť štipendiá a mentoringové programy pre dievčatá v IT odboroch.

- Zlepšiť digitálne vzdelávanie: Informatika by mala byť považovaná za rovnocenný predmet ako matematika alebo slovenčina a začať s ňou sa musí už v základných školách.

- Podporiť mediálnu gramotnosť: Aby si mladí ľudia vedeli overovať fakty a chrániť sa pred dezinformáciami. Správa uvádza, že 42 % mladých si nikdy neoveruje informácie, ktoré nájdu na internete. Len 13 % mládeže je odolných voči dezinformáciám, zatiaľ čo až 67 % je ohrozených falošnými správami.

Slovensko stojí na križovatke. Buď sa podarí digitálnu transformáciu uchopiť tak, aby podporila všetkých – od študentov, cez učiteľov až po budúcich zamestnávateľov – alebo riskujeme, že nám vlak digitálnej budúcnosti ujde. Digitalizácia nie je len o technológiách – je o ľuďoch, spôsobe myslenia, ich zručnostiach a odvahe inovovať. Ak mladých ľudí pripravíme na svet, v ktorom budú technológie neoddeliteľnou súčasťou ich života, môžeme Slovensko premeniť na krajinu plnú inovácií a príležitostí. Klúčovou otázkou je: Robíme pre to dosť?

A čo ty? Aké digitálne zručnosti si chceš zlepšiť?

Iniciatíva Štúdium STEM vznikla s podporou SK-NIC.