Kurikulárna reforma v základnej škole mení pohľad na vzdelávanie

Vzdelávanie na slovenských základných školách prechádza historickou premenou. Kurikulárna reforma, ktorú zavádza Ministerstvo školstva v spolupráci s Národným inštitútom vzdelávania

a mládeže (NIVaM) a Reginálnymi centrami podpory učiteľov (RCPU), prináša moderné prístupy

k výučbe, dôraz na praktické zručnosti, rozvoj kritického myslenia aj individualizáciu učenia. Cieľom je pripraviť deti na život v rýchlo sa meniacej spoločnosti 21. storočia. Ako sa reforma zavádza, čo sa mení pre žiakov, učiteľov aj rodičov a aké výzvy s ňou súvisia? Rozprávali sme sa

o tom s Máriou Pappovou, vedúcou oddelenia manažmentu kurikulárnych zmien NIVAM.

Vzdelávanie v základných školách prechádza zásadnou zmenou. Čo je hlavnou myšlienkou kurikulárnej reformy a aké sú jej základné ciele?

Kurikulárna reforma, ktorú realizuje Ministerstvo školstva spolu s NIVaM a Regionálnymi centrami podpory učiteľov, má za cieľ modernizovať základné vzdelávanie tak, aby lepšie reagovalo na potreby dnešnej spoločnosti a pripravovalo žiakov na výzvy budúcnosti.

Reforma kladie dôraz na rozvoj kompetencií – žiaci majú nadobúdať nielen vedomosti, ale aj zručnosti ako tímová spolupráca, riešenie problémov či metakognícia, teda uvedomenie si vlastného spôsobu učenia. Cieľom je tiež individualizácia výučby, aby sa zohľadnili jedinečné potreby a talenty každého žiaka. Chceme, aby škola kráčala smerom ku svojmu žiakovi.

Dôležitou súčasťou je modernizácia obsahu, vyučovacích metód a prepojenie teórie s reálnym životom. Digitalizácia a inovatívne technológie majú podporiť interaktivitu a efektivitu vyučovania. Kľúčovým prvkom úspešnej reformy je podpora učiteľov – formou školení, príručiek, mentoringu a lepšieho finančného ohodnotenia.

Zmeny, ktoré reforma prináša, teda smerujú k tomu, aby škola bola pre deti zmysluplným

a podnetným priestorom na učenie pre život. Ako a kedy sa tieto zmeny začali premietať do praxe v školách?

Kurikulárna reforma sa na Slovensku zavádza postupne, aby školy, učitelia aj žiaci mali čas prispôsobiť sa novým požiadavkám. Od septembra 2023 sa nový štátny vzdelávací program (ŠVP 2023) začal overovať na 39 pilotných školách. Od septembra 2024 sa pridalo ďalších 441 škôl a v školskom roku 2025/2026 sa pripravuje ďalšia vlna prihlásených viac ako 400 škôl. Dôležité je, že sa zmeny zavádzajú postupne – vždy len od prvého ročníka – a školy sa mohli zapojiť dobrovoľne. Takýto spôsob zavádzania zmien dáva učiteľom, školám aj deťom dostatok priestoru na adaptáciu na ne. Od 1.9.2026 sa reforma sa rozšíri do všetkých základných škôl.

Ako reforma prebieha v školách?

Riaditelia aj učitelia majú prístup k adresnej metodickej podpore a školeniam, aby vedeli efektívne uplatniť nové didaktické, metodické prístupy. V dostupných programoch vzdelávania sa učia rozumieť zmene, učia sa kvalitne a hlavne spoločne v tíme zostaviť svoj jedinečný školský vzdelávací program. Východiskom pre tvorbu školských vzdelávacích programov je  moderný štátny vzdelávací program, ktorý bol schválený v roku 2023. Školy majú väčšiu flexibilitu pri tvorbe vlastného kurikula – môžu si vyberať, na čo sa špecificky zamerajú v rámci určených cieľov. Aj spôsoby hodnotenia žiakov učitelia začínajú postupne meniť, pričom sa kladie dôraz na rozvoj schopností žiakov, nie len na známky. 

Významným prínosom je pozícia supervízora, učiteľa alebo učiteľky, ktorý je na úrovni stredného manažmentu a  riaditeľ/riaditeľka školy mu môže delegovať úlohy, aby boli učitelia čo najlepšie pripravení na zavádzané zmeny. Teda aj riaditeľ školy môže lepšie využívať svoj čas a kompetencie. Nie je na manažovanie zmeny sám. 

Takto nastavená podpora školám a väčšia sloboda v tvorbe vlastného kurikula sa prirodzene premieta aj do samotného vyučovania. Ako reforma mení prístup k výučbe?

Jednou z najvýraznejších zmien je odklon od memorovania k rozvoju praktických zručností, spôsobilostí a kritického myslenia. Učenie sa už nedeje len „pre písomku“, ale vedie deti k tomu, aby vedeli informácie využiť v živote – či už ide o prácu s textom, pochopenie historických udalostí, výpočty v matematike alebo riešenie reálnych úloh. 

V triedach teda priamo so žiakom pán učiteľ alebo pani učiteľka pracuje tak, že sa žiaci k vyvodeniu záverov, poučiek dostanú nie učením sa naspamäť, ale hľadaním súvislostí a tvorivým riešením problémov. Žiaci budú častejšie spolupracovať na skupinových úlohách, analyzovať reálne situácie a sami navrhovať riešenia. Výučba bude zahŕňať diskusie, experimenty, praktické ukážky a prácu s modernými technológiami.

Učivo nebude izolované podľa predmetov, ale bude prepojené, aby deti rozumeli súvislostiam. Napríklad tému klímy môžu učitelia vzdelávať prostredníctvom predmetov geografia, chémia ale aj občianskej náuky. 

Namiesto toho, aby sa deti učili matematické, fyzikálne vzorce bez kontextu, budú riešiť reálne situácie – napríklad ako vypočítať rozpočet na výlet alebo ako správne zmerať plochu izby. Historické udalosti sa tiež dajú žiakovi zatraktívniť a učiť ich v súlade s poznávacími procesmi, ktoré sú u žiakov efektívne. A v prípade práce  s digitálnymi nástrojmi v digitálnom prostredí, vie žiak kriticky zhodnotiť informácie, čo je v dnešnej dobe internetu a dezinformácií mimoriadne dôležité. 

Takto prepojené a zmysluplne usporiadané vyučovanie vytvára priestor aj pre modernejšie

a inovatívne témy, ktoré deti pripravujú na život v digitálnom a technologickom svete. Sú alebo budú súčasťou kurikulárnej reformy aj nové témy alebo predmety v rámci STEM/STEAM vzdelávania?

Aj keď sa v rámci reformy zatiaľ nezavádzajú nové povinné predmety špeciálne zamerané na STEAM (veda, technika, inžinierstvo, umenie a matematika), tieto oblasti sú už prirodzene súčasťou viacerých vzdelávacích oblastí.

Školy však môžu využiť disponibilné hodiny a zaradiť do učebného plánu voliteľné alebo nepovinné predmety so zameraním na STEAM – ak na to majú priestor, záujem a kapacity. Takáto možnosť existovala aj v minulosti, ale teraz je väčšia vôľa a motivácia tieto príležitosti aktívne využívať.

Vzhľadom na veľké zaťaženie žiakov v rámci povinného učebného plánu sa však do samotného kurikula nové predmety zatiaľ nezavádzajú. Naopak, pozorujeme trend zjednodušovať a redukovať obsah, aby sa vytvoril priestor na hlbšie pochopenie, prepojenia a praktické využitie toho, čo sa deti učia.

STEAM témy však majú veľký priestor v neformálnom a mimoškolskom vzdelávaní – napríklad v rámci krúžkov, projektov, záujmových útvarov či spolupráce so školskými centrami voľného času. Takto sa môžu deti venovať technológiám, programovaniu, tvorbe, dizajnu či vedeckým pokusom v prostredí, ktoré podporuje ich záujem a tvorivosť.

Z toho, ako sa mení obsah výučby aj spôsob jeho sprostredkovania, je zrejmé, že reforma sa nedotýka len jednotlivých predmetov, ale mení samotnú filozofiu vzdelávania. Ako by ste teda charakterizovali hlavné línie zmeny vo vzdelávaní?

Nové obsahy vzdelávania – boli a budú vždy, musíme na nastaviť na neustálu zmenu. Nové predmety – je možné vzdelávať sa alebo prepájať v rámci kolektívu. Umelá inteligencia – veľká výzva. Nebráňme sa, hľadajme zmysluplné a bezpečné  využitie. Práca s AI je jednoznačne benefit a očakávaná zručnosť. Nové ohrozenia, na ktoré sa dá pripraviť podporovaním

a rozvíjaním kritického myslenia a vzájomnou starostlivosťou a pozornosťou. Postupne vznikajú nové učebnice a sú veľmi podnetné. V školách sú iní žiaci a rodičia – rodičia sú mileniáli a GenZ, deti GenZ a Alpha. Rozmanitosť v praxi je skvelá, ale je to výzva a chce to dobré didaktické kompetencie a otvorenosť v hľadaní pomoci. No a nesmieme podceňovať tzv. postfaktuálnu dobu, v ktorej nesmieme zanedbať kritické myslenie, dobré zdroje a trpezlivosť. Chceme, aby bola škola bezpečným sociálnym prostredím a umožnila každému žiakovi prežiť jeho osobný úspech, poznať svoj spôsob učenia sa a byť dobrým, charakterným človekom.

Spomínali ste, že prvé školy zaviedli tento programu už v roku 2023, je možné vidieť už prvé výsledky reformy? Na základe čoho budeme vedieť, či reforma prináša želaný efekt v celom školskom systéme? Ako bude posudzovaná úspešnosť reformy?

V pilotných školách učitelia využívajú modernejšie metódy, obsahy vo vzdelávacíh štandardoch cielene projektujú vo väzbe na špecifiká svojich žiakov. Školy pristupujú individuálnejšie k ich potrebám. Výraznejšie pozitívne zmeny sa prejavia v priebehu troch až piatich rokov, najmä v samostatnosti detí, ich schopnosti riešiť problémy a tímovo spolupracovať. V dlhodobom meradle očakávame lepšiu pripravenosť žiakov na ďalšie štúdium a trh práce.

Samotná úspešnosť reformy sa bude posudzovať na základe konkrétnych ukazovateľov – zameraných najmä na rozvoj kľúčových kompetencií žiakov. Ide napríklad o zlepšenie v čitateľskej, matematickej a digitálnej gramotnosti či schopnosť aplikovať poznatky v praxi. Významnú úlohu zohrá aj spätná väzba od učiteľov, žiakov a rodičov. Nezanedbateľné je aj pripravované kriteriálne testovanie.

Dôležité budú aj výsledky medzinárodných testovaní ako a PISA, ktoré ukážu, ako sa slovenské školstvo posunulo v porovnaní so svetom. Prvé hodnotenia môžeme očakávať po približne troch rokoch, dlhodobé výsledky v horizonte piatich až desiatich rokov.